Website TemplatesJoomla TemplatesWeb Hosting
Informácie o obci
Adresa:
Obecný úrad
Teplička nad Váhom
Nám. sv. Floriána 290/2
013 01 Teplička nad Váhom
tel: 041 / 598 21 28
fax: 041 / 598 22 96
všetky kontakty ->

Úradné hodiny:

pondelok 7:00- 11:00
  12:00- 15:00
utorok 7:00- 11:00
  12:00- 15:00
streda 7:00- 11:00
  12:00- 17:00
štvrtok 7:00- 11:00
  12:00- 15:00
piatok 7:00- 11:00
  12:00- 13:00
počet obyv.: 4 292
rozloha: 1 088 ha
starosta: Ing. Viliam Mrázik
Meniny
Streda, 17. Január 2018

Dnes má meniny
Nataša
Zajtra má meniny
Bohdana
Počasie

Žofia Bošňáková a jej životné osudy (1609 - 1644)

Dostal sa mi do rúk tento pekný text o Žofii Bošňákovej. Spracoval som ho pre web a postupne pridám vhodné fotografie.

 

Žofia Bošňáková pochádzala z rodu  Bošňákovcov, korene ktorého siahajú do juhoslovanskej Bosny. Kroky príslušníkov tohto rodu pod vplyvom nájazdov Turkov smerovali do Slovinska, kde uhorský kráľ Ľudovít II. potvrdil Jakubovi Bošňákovi dávne výsady jeho rodu a napokon sa Bošňákovci usídlili v Bratislavskej a Nitrianskej stolici.
27. 8. 1554 panovník Ferdinand I. potvrdil Marekovi Bošňákovi privilégia rodu novou erbovou listinou.
Vnukom   Mareka   Bošňáka   bol   potomok   jeho syna  Ondreja  a Kataríny   lllesházyovej Tomáš, ktorý získal majetok v Šuranoch. Stal sa najskôr kapitánom  Šurianskeho hradu a neskoršie aj fiľakovskéj pevnosti,  ktorá mala počas protitureckej obrany veľký význam. V roku 1609 ho povýšili za baróna. Tomáš Bošňák sa oženil  s Máriou Kenderessyovou z Hevejskej stolice vo Fiľakove  26. 1.  1605. Z tohto  manželstva  sa narodilo  sedem detí, a to Tomáš, Štefan — neskorší nitrianský biskup, Žofia (2. júna 1609 v Šuranoch), Judita, Katarína, Anna a Magdaléna.
Žofia mala skromnú a dobrosrdečnú povahu. Ako  družica sa zúčastnila v roku 1624 na svadbe Mikuláša Esterházyho a Kristíny Nyáriovej v Sučanoch, na ktorej bol prítomný aj arcibiskup Peter Pázmány. Žofia, sa ako 17-ročná vydala za baróna Michala Serényiho, ktorého otec Michal Serényi starší bol predchodcom Tomáša  Bošňáka vo fiľakovskom kapitanáte, a to od roku 1592, kedy bolo Fiľakovo vybojované späť od Turkov. Serényiovci pochádzali zo Sedmohradska a mali viaceré majetky aj na Morave. Žofia hneď po svadbe odišla na hrad Svetlo v Bojkoviciach.Toto manželstvo trvalo veľmi krátko, pretože Michal Serényi na jar  v roku 1626 náhle ochorel. Ťažko chorý napísal na hrade Svetlo 10.3. 1626 svoj testament. Pamätal v ňom aj na chudobných a bol veľmi štedrý. Je isté, že za touto jeho štedrosťou stála aj jeho manželka Žofia Bošňáková. Serényi zomrel na hrade Svetlo v Bojkoviciach po 10. 3. 1626. Jeho manželka sa v liste z mája 1626 podpísala už ako vdova. V tomto liste adresovanom jej otcovi sa sťažuje, že sa palatin o nej, úbohej vdove a sirote, vyslovil nepriaznivo. List svedčí o jej povahových vlastnostiach, oddanosti do Božej vôle a o duchovnej hĺbke mladej Žofie, ktorá dala prednosť čistote vlastného svedomia pred mienkou ľudí. V tom istom roku ako jej manžel jej zomrela matka. O rok neskôr, 24.4. 1627, zomrel ako 22-ročný jej brat Tomáš v Kismartone. Vzhľadom na to, že jej otec občas chorľavel, Žofia sa vrátila z hradu Svetlo domov.
František Wesselényi,druhý manžel Žofie Bošňákovej,  bol synom Štefana a Kataríny Dersffyovej a narodil sa v roku 1605. Keď mal dva roky, zomrela mu matka. Študoval na kolégiu u jezuitov v Trnave, kde prestúpil na katolicizmus a stal sa veľkým ctiteľom Panny Márie. Už ako mladík sa zúčastnil v službách fiľakovského kapitána Tomáša Bošňáka protitureckých bojov. Neskôr sa stal aj členom poľskej šľachty.
František Wesselényi mal dvadsaťpäť rokov, keď požiadal o ruku Žofie Bošňákovej, dcéry fiľakovského kapitána Tomáša Bošňáka. Žofia, keď sa rozhodla spojiť svoj osud s Wesselényim, bola 20-ročná, ale už bola vdovou. Po sobáši sa jej novým, domovom stala Teplička nad Váhom, kam odišla začiatkom roka 1630. Tu, v teplickom kaštieli, sa jej narodili obaja synovia. Adam (I630) a Ladislav (1633).
Žofia neodmietala nijakú prosbu o pomoc. Osobitný ohľad brala na chudobných a trpiacich. Spolu so svojím manželom Františkom založili a vydržiavali xenodochium, čiže útulok pre chudobných.Toto xenodochium založili na počesť Sedembolestnej Panny Márie a podľa nej ho aj pomenovali. Na budove bol umiestnený križ. Útočisko tu našli chudobní a opustení, siroty bez ohľadu na pôvod a príslušnosť. Útulok sa spomínal aj ako "hospitale", čiže nemocnica.Trovy liečenia hradilo takisto panstvo. Zriadili aj nadáciu v sume 1000 zlatých. Z týchto peňazí, ktoré sa aj požičiavali, plynuli úroky v prospech útulku.
Wesselénýiovci sa ako patróni štedrým spôsobom  starali o potreby farnosti a kostolov na panstve. V súpise, ktorý zaznamenal teplický farár Štefan Kôstka, sú  uvedené sakrálne predmety pochádzajúce priamo od  Žofie Bošňákovej. Boli to dve strieborné ampulky na vodu a víno, jedna strieborná a dve medené kadidelnice, antipendium na oltár, humerál a vyšívaný biely obrus. Žofia mala cit pre spravodlivosť a svedčí o tom jej list z 11.6. 1632 Adamovi Thurzhovi, hlavnému županovi Spišskej  stolice, napísaný, kvôli vražde nevinného človeka.
Žofiin otec po dlhšej chorobe zomrel 9. 12. 1634 a o 2 roky sa musela rozlúčiť so svojou 22-ročnou sestrou Katarínou. Pri výchove svojich dvoch synov bola Bošňáková odkázaná prevažne sama na seba, pretože Františka Wesselényiho, ktorý sa po jej otcovi stal kapitánom fiľakovskej pevnosti, viazali k tomuto miestu mnohé povinnosti. Wesselényiho častá neprítomnosť a zaneprázdnenosť spôsobili aj to, že usmerňovanie hospodárenia na panstve zveril  svojej manželke. Jej bol podriadený celý pansky personál ná čele so správcom panstva.
Žofia Bošňáková zomrela pomerne mladá 8.4. 1644 nemala ani tridsaťpäť rokov. V tomto roku, poznačenom nepokojmi v súvislosti s povstaním Juraja Rákocziho I., jej rodina prebývala na Strečnianskom hrade. Pochovali ju na hrade  Strečno  pod hradnou kaplnkou. Zanechala po sebe dvoch synov, 11-ročného Ladislava  a l4-ročného Adama. V tom istom roku ako Žofia  zomrel aj jej starší brat Štefan vo veku tridsaťsedem rokov.V tom čase pôsobil ako nitriansky biskup.
František Wesselényi sa 23.4. 1644 za vojenské zásluhy stal  grófom. V roku 1645 sa František oženil s Máriou   Széchyovou,  paňou   Muránskeho   hradu,kde krátko po sobáši býval. Neskôr sa presťahoval na   Ľupčiansky   hrad. Z funkcie  hradného  kapitána postúpil na hlavného kapitána hornouhorských vojsk. Ba v roku 1655 dosiahol najvyššiu možnú hodnosť - stal sa uhorským palatínom, najvyšším krajinským hodnostárom po cisárovi. V roku 1664 sa stal vodcom sprisahania uhorských veľmožov proti cisárovi Leopoldovi I., ktoré bolo reakciou na to, že viedenský cisársky dvor bez súhlasu krajinského  snemu   vo Vašvári uzavrel s Turkami nevýhodnú mierovú zmluvu. Len predčasná smrť 27. 3. 1667 zachránila Františka Wesselényiho pred verejnou popravou, ktorá postihla viacerých   účastníkov  povstania po  jeho odhalení. Pochovali ho na Muráni.
Po smrti Františka Wesselényiho zdedil teplické panstvo jeho mladší syn Ladislav. Starší syn Adam zomrel mladý ešte v roku I652. Ladislav žil do roku 1675 v Teplickom kaštieli, odkiaľ odišiel do Polska na majetky zdedené po otcovi, kvôli podozreniu, že sa zúčastnil na sprisahaní pripravovanom jeho otcom. V roku 1674 cisárske  vojsko vyhodilo do povetria hrad Strečno. Zhabané panstvo v Tepličke dostali synovia cisárskeho generála Ján Jakub a Fridrich Löwenburgovci. Nový majiteľ teplického panstva Ján Jakub Löwenburg v roku 1689 dal preskúmať zrúcaniny hradu Strečno. Podnetom k tomu boli chýry o poklade ukrytom na hrade. V ruinách rozpadajúceho sa hradu nenašli žiaden poklad, ale v krypte pod poškodenou kaplnkou medzi asi päťdesiatimi spráchnivenými k rakvami a telami zosnulých objavili rakvu s neporušeným telom Žofie.
Objav rakvy so zachovaným telom Žofie na Strečne , vyvolal   medzi   okolitým   ľudom   rozruch. Ján Jakub  Löwenburg dal v roku 1690 narýchlo upraviť hradnú kaplnku na Stredne. Rakvu s neporušeným telom nechal postaviť na vyvýšené miesto.V roku 1690 oznámil nález neporušených ostatkov na Biskupský úrad v Nitre, kam cirkevnoprávne patrili Strečno i Teplička. Zároveň požiadal o preskúmané tohto ľudsky nevysvetliteľného javu a upozornil na množstvo pútnikov, ktorí prichádzali k Žofiinej rakve.Takisto požiadal o dovolenie vystaviť  rakvu s telom k verejnej úcte. Kedže hrad Strečno nebol obývaný gróf Löwenburg sa rozhodol premiestniť telesné ostatky Žofie do sídla svojho panstva. A tak ich v roku 1698 dal preniesť zo strečnianskej kaplnky do krypty farského kostola v Tepličke.
Tridsaťosem rokov bolo treba čakať na rozhodnutie nitrianskeho biskupa. Povolenie vystaviť telesné ostatky Žofie Bošňákovej k verejnej úcte v  teplickom kostole po dôkladnom preskúmaní okolností dal roku 1728 biskup Adam Ladislav Erdödy. Gróf Löwenburg sa postaral o dôstojný príbytok pre telesnú schránku Žofie. V rokoch 1728 - 29 dal pristaviť k severnej strane teplického kostola samostatnú priestrannú kaplnku, zasvätenú Loretánskej Panne Márii. V roku 1729 v slávnostnom sprievode preniesli ostatky Žofie z krypty kostola do novopostavenej kaplnky. Baroková rakva   mala   sklenené   veko.   Nad   rakvou   zavesili podobizeň Žofie, ako ju predstavoval pôvodný obraz zo Strečnianského hradu. Obraz predstavuje grófku v takmer životnej veľkosti živými farbami a v odeve jej doby. V roku 1797 Ján  Illesházy, ktorý bol vo vzdialenom príbuzenstve so Žofiou, dal jej telo obliecť do pozláteného rúcha a umiestniť do novej barokovej rakvy, ako aj zvýšiť jej podstavec. Rakva s ostatkami stojí na svojom pôvodnom mieste od roku 1729 až dodnes.
Obyvatelia Tepličky nad Váhom osobitne žijú duchom Žofie  Bošňákovej. Jej  meno  nesie jedna z ulíc obce od roku 1991 i základná cirkevná škola. Z vďačnosti za vvyprosené milosti jej v roku 1994 vedľa rakvy osadili mramorovú tabuľu.

K 350. VÝROČIU ÚMRTIA-VDAKA ZA MOCNÝ PRÍHOVOR
OD OBECNÉHO ZASTUPOTEĽSTVA A 
OD OBČANOV OBCE TEPLIČKA NAD VÁHOM.

V 20. storočí sa začali ozývať hlasy, aby sa podnikli kroky pre blahorečenie Žofie Bošňákovej. V nových podmienkach náboženskej slobody na tieto výzvy odpovedal nitriansky biskup Ján Chryzostom kardinál Korec a 23.11.1997 z príležitosti posviacky obnoveného farského kostola v Tepličke nad Váhom oznámil ustanovenie diecéznej komisie pre prípravu podkladov k procesu blahorečenia. Činnosť tejto komisie prebieha dodnes a jej hlavnou náplňou je zbieranie historických písomných materiálov a podnetov.


Text zostavil: Zdenko Králik
Z publikácie vytlačenej pre potreby Rímskokatolíckej cirkvi,
Farnosť Teplička nad Váhom v roku 2006.
Tlač: Juraj Štefúň _ GEORG, Žilina