Website TemplatesJoomla TemplatesWeb Hosting
Informácie o obci
Adresa:
Obecný úrad
Teplička nad Váhom
Nám. sv. Floriána 290/2
013 01 Teplička nad Váhom
tel: 041 / 598 21 28
fax: 041 / 598 22 96
všetky kontakty ->

Úradné hodiny:

pondelok 7:00- 11:00
  12:00- 15:00
utorok 7:00- 11:00
  12:00- 15:00
streda 7:00- 11:00
  12:00- 17:00
štvrtok 7:00- 11:00
  12:00- 15:00
piatok 7:00- 11:00
  12:00- 13:00
počet obyv.: 4 292
rozloha: 1 088 ha
starosta: Ing. Viliam Mrázik
Meniny
Štvrtok, 18. Január 2018

Dnes má meniny
Bohdana
Zajtra má meniny
Drahomíra
Počasie

Eko okno

Vážení občania, vďaka Vám, našej snahe a uvedomelosti naša obec v roku 2006 rozšírila počet separovaných komodít odpadu o zber papiera a bateriek – monočlánkov. V súčasnej dobe triedime – separujeme sedem zložiek odpadu.

 

Množstvá triedených komodít od roku 2004:

 

Rok

Rok

Rok

 

2004

2005

2006

Akumulátory a autobatérie

590 kg

1.540 kg

1.521 kg

Plastové fľaše

1.153 kg

7.550 kg

8.392 kg

Sklo

3.687 kg

17.150 kg

21.588 kg

Elektronický šrot

1.950 kg

7.550 kg

5.576 kg

Tetrapakové obaly

xxxxxx

1.326 kg

3.124 kg

Pneumatiky

3200 kg

650 kg

884 kg

Papier

xxxxxx

xxxxxx

7.347 kg

 

Tento rok začneme so zberom použitých jedlých olejov z domácností – z kuchyne. Týmto žiadame hlavne gazdinky, aby použitý olej nevylievali do odpadu, ale uskladňovali v plastovej alebo sklenenej nádobe. Na systéme zberu intenzívne pracujeme.

 

Ku každému Výmeru za komunálny odpad na rok 2007 sme Vám priložili spôsob a termíny zberu jednotlivých separovaných druhov. Aj vďaka uvedeným vytriedeným množstvám sme stále na cenovej úrovni platby za komunálny odpad ako v roku 2004: 396,-Sk/na občana za rok.

 

Nás všetkých sa dotýka stav a budúcnosť nášho životného prostredia. Zmeny spôsobené globálnym otepľovaním planéty pociťujeme už aj my. Preto sa musí každý z nás snažiť prírode vrátiť to, čo je prírodného charakteru (kompostovanie) a vytriediť na druhotné spracovanie alebo ekologické zhodnotenie to, čo by sa na skládke komunálneho odpadu zmenilo na nebezpečný - toxický odpad (plasty, elektronika, pneumatiky, tetrapacky, lieky, batérie a pod.).

 

Je smutné, že v obchodoch kupujeme zeminu na výsadbu, ktorá je vytvorená kompostovaním. Pritom každý si môže vytvoriť kompostovaním vlastného organického odpadu – bioodpadu pomocou prirodzeného rozkladu - vlastný kompost.

Tiež je dôležité zamyslieť sa už pri nákupe aj nad obalom a predstaviť si kde asi skončí.

 

Apelujeme na Vaše svedomie, čo sa týka pálenia odpadu vo Vašich peciach či kotloch. Pravidelne sa stáva, že obec je zahalená v bielom štipľavom dyme. To, čo dýchame je jedna vec, ale splodiny tohto dymu sa usádzajú na strechách a pozemkoch. Pri daždi a rannej rose sa dostávajú sa do pôdy a tým sme znova ohrozovaní. Už nastal čas, aby sa každý z nás začal správať ohľaduplne a rozumne a svojmu – nášmu životnému prostrediu.

 

Veľmi smutný pohľad je tiež na haldy stavebného – dnes už nebezpečného odpadu Na Sihoti – kde od vybúraných tehál až po celé kúpeľne od kachličiek cez umývadlá a WC niektorí občania jednoducho vysypali priamo veľa cesty. Pritom skládka na takýto odpad je niekoľko kilometrov v Považskom Chlmci, kde vedia takýto odpad v zmysle zákonov uskladniť. Na takéto poburujúce jednanie niekoľkých jednotlivcov, ktorí pri prestavbe takto „ušetrili“ ale doplácame všetci. Od znečistenej pôdy, vody, zničených rastlín – možno živočíchov, aj rozpočet obce. Obec vynakladá na likvidáciu týchto divokých skládok od technického, personálneho ale aj finančného zabezpečenia nemalé prostriedky, ktoré mohli byť využité na rozvoj obce.

 

 

Celková dlžná suma za roky 2002 až 2006 je ku dňu 31.3.2007 : 38.941 Sk.

Výška dlhov za rok 2007 k 31.3.2007 je ku dňu 31.3.2007: 24.672 Sk

Veríme, že platobná disciplína sa zlepší a hlavne dlhy za predchádzajúce roky občania doplatia v čo najkratšom termíne.

V opačnom prípade dlhy za roky 2002-2006 Obec bude vymáhať Daňovým exekučným konaním podľa §73-§93 zákona 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov .

 

 

V Tepličke nad Váhom 2.4.2007                    Ing.Kovačiková Z.

 

 

 

Znižovanie vzniku odpadov

Zdroj : Priatelia Zeme SPZ 23.02.2007

  • Premýšľajme už pred nákupom, koľko odpadu následne vznikne z nášho nákupu a či ho vôbec vieme nejako využiť alebo odovzdať na recykláciu.

  • Kupujme len výrobky, ktoré skutočne potrebujeme a ktoré sú trvanlivé a dajú sa opraviť menej je niekedy viac.

  • Vyhýbajme sa jednorazovým obalom a zbytočne baleným potravinám (napr. chlieb, pečivo, ovocie, zelenina...). Pokiaľ je to len trochu možné pokúsme sa znížiť spotrebu výrobkov balených v hliníkových plechovkách, viacvrstvových obaloch, PET fľašiach.

  • Pri nákupoch odmietajme rozdávané igelitové tašky, vrecúška a používajme radšej vlastnú trvácnu tašku.

  • Uprednostňujme miestne výrobky, potraviny a nákupy na tržniciach pred hypermarketmi (napr. zelenina, ovocie) - pri preprave na krátke vzdialenosti nie je potrebných veľa obalov.

  • Využívajme bezobalovú distribúciu - nákup čistiacich prostriedkov, kozmetiky, sirupov do nami prinesených obalov.

  • Uprednostňujme väčšie balenia výrobkov a koncentráty.

  • Vyhýbajme sa materiálom, ktoré spôsobujú problémy životnému prostrediu a zdraviu ľudí – napr. polyvinylchlorid (PVC - býva tiež označovaný ako vinyl, V alebo číslom 3) - sú z neho vyrobené niektoré obaly, podlahové krytiny, plastové okná ...

  • Pri maľovaní uprednostnime vodou riediteľné farby pred syntetickými. Ich používanie výrazne prispieva k redukcii emisií organických rozpúšťadiel do ovzdušia.

  • Nepoužívajme agresívne čistiace prostriedky napr. s obsahom chlóru ... Použime radšej ocot alebo sódu bikarbónu, ktoré sú šetrnejšie pre životné prostredie (1 čajová lyžička octu do litra vody - vhodné na čistenie okien). Prípadne uprednostňujme výrobky od spoločností, ktorých produkty a výrobné postupy sú šetrnejšie k životnému prostrediu (napr. Missiva, Weleda...).

  • Využívajme viac knižnice, požičovne, práčovne, požičovne áut namiesto kupovania nových výrobkov.

  • Označme si schránku nápisom “Nevhadzujte reklamy”, predídeme tak zbytočným odpadom z nepotrebných letákov.

  • Pokiaľ máme k dispozícii počítač a prístup na internet, môžeme redukovať množstvo použitého papiera posielaním dokumentov elektronickou formou. Skladujme/opravujme informácie priamo v počítači a v prípade tlače používajme obojstrannú tlač.

  • Používajme perá, ktoré sa dajú naplniť atramentom alebo umožňujú vymeniť náplň.

  • Kupujme radšej kvalitnejšie výrobky, ktoré majú dlhšiu životnosť a dajú sa opraviť, v porovnaní s lacnými výrobkami na jedno použitie.

  • Opravujme a renovujme pokazené veci ako šaty, topánky, elektroniku alebo nábytok.

  • Uprednostňujme nápoje balené vo vratných obaloch. Požiadajme nášho obchodníka, aby takto balené nápoje zaradil do svojej ponuky. Pre obchody s predajnou plochou nad 100 m2 to nariaďuje zákon o obaloch.

  • Používajme nabíjateľné batérie (monočlánky), predídeme tak zbytočným nebezpečným odpadom (ťažké kovy).

  • Ak už niektoré šaty, topánky a hračky nepotrebujeme, darujme ich charite.

  • Nakupujme čo najviac v second handoch, bazároch, antikvariátoch.

  • Ak máme malé deti, používajme bavlnené plienky namiesto jednorazových.

  • Opätovne používajme obálky (stačí prelepiť adresy), kancelársky papier, dokumenty tlačme obojstranne.

  • Plastové vrecúška a tašky opätovne používajme.

  • Ak v našom zamestnaní, škole, bufete používajú jednorazový riad, utierky, požiadajme o ich nahradenie opätovne použiteľnými.

  • Ak máme možnosť kompostovať biologicky rozložiteľný odpad, pri balení potravín uprednostnime radšej papierové obaly (vrecká a baliaci papier) pred plastovými. Takto znečistené obaly (od oleja a pod.) môžeme následne umiestniť do kompostu.

Odvrátená strana jednorázových plienok

plienky

Keď sa na svetovom trhu začali objavovať jednorázové plienky, hlásali ich výrobcovia, že ide o revolúciu v starostlivosti o dieťa. Lenže nie je všetko zlato, čo sa leskne, a to ani v prípade plienok.

Environmentálna záťaž

Podľa štúdie organizácia Women’s Environmental Network (WEN) z Veľkej Británie je „ekologická stopa“ jednorázovej plienky dvakrát väčšia ako stopa plienky látkovej. Iné pramene uvádzajú, že pri výrobe „papierových“ plienok sa spotrebuje až desaťkrát viac surovín, trikrát viac energie a taktiež sa znečistí vzduch viac ako pri výrobe plienok bavlnených, i keď do toho zarátame spotrebou energie na ich pranie a žehlenie.

Najviac zaťažujú jednorázové plienky životné prostredie horami odpadov. Dieťa spotrebuje v priemere denne 5-6 jednorázových plienok, a to za dva roky, počas ktorých dieťa plienky potrebuje, činí 4000 plienok. Tie v nasiaknutom stave vážia okolo 1 tony. Také množstvo odpadu vyprodukujú za rovnakú dobu 2 dospelí ľudia.

Nevýhodou jednorázových plienok je, že obsahujú aj umelé hmoty – priepustnú polypropylénovú fóliu na zabezpečenie „suchého pocitu“, nepriepustnú polyetylénovú fóliu na ochranu oblečenia, polyakryláty k zvýšeniu absorbčnej schopnosti celulózy. Hmotnosť umelých hmôt v plienke je síce zanedbateľná, no v súčasnosti znemožňuje ich recykláciu a zmysluplné kompostovanie.

Preto sú jednorázové plienky spolu s ostatným odpadom zneškodňované, čo so sebou prináša množstvo environmentálnych a zdravotných rizík. Jednou z možností je ich skládkovanie (v SR najpoužívanejší spôsob zneškodňovania odpadov). Väčšina z jednorázovej plienky je ľahko rozložiteľná (25% odpadu z plienky je papier a plast, zvyšok moč a stolica). Preto tento odpad spôsobuje problémy podobne ako ostatné biologicky rozložiteľné odpady na skládkach. Ich rozkladom sa v nevhodných anaeróbnych podmienkach uvoľňujú kyseliny, ktoré rozpúšťajú kovy a tieto látky potom zamorujú skládku. Hrozí nebezpečenstvo priesaku skládky a kontaminácie podzemných vôd. Odborníci bijú na poplach kvôli tvorbe skládkových plynov, kde má majoritné zastúpenie metán, ktorý výraznou mierou prispieva k zmene globálnej klímy (tzv. skleníkový efekt). Hnijúci odpad taktiež zaťažuje okolie zápachom a parazitmi.

Látkovú plienku aj po „zodratí“ spôsobenom mnohonásobným použitím, je možné používať ako handru a nakoniec môže byť bez väčších problémov skompostovaná napr. na vašej záhradke.

Nesmieme zabudnúť ani na dopravu – tých 4000 plienok sa musí z továrne dostať k zákazníkom, 1 tona odpadu zase na skládky alebo do spaľovne. Látkové plienky nakúpime len raz – 60 kusov väčšinou vystačí i na dve a viac detí. Vplyv na životné prostredie môžeme vo veľkej miere ovplyvniť sami – ak budeme optimálne plniť pračku, prať iba na 60 °C v bezfosfátovom pracom prášku a sušiť na voľnom vzduchu. Žehlenie prádla nieje od 3 mesiacov veku dieťaťa nevyhnutné – z hygienického hľadiska to dieťa nepotrebuje a vy ušetríte elektrinu a čas. Z hľadiska vplyvu na životné prostredie látkové plienky vyhrávajú na celej čiare.

Lacnejšie alebo drahšie?

Medzi mamičkami je rozšírený názor, že jednorázové plienky sú síce drahšie pri nákupe, ale ekonomické náklady sa zrovnajú výdavkami na pranie a žehlenie plienok látkových. Vzal som teda papier a pero, faktúry za el. energiu a vodu, technickú dokumentáciu od pračky a žehličky, urobil som malý prieskum v diskusiách mamičiek na internete a počítal som. Výsledkom som bol sám prekvapený.

Pri mojich výpočtoch som bral do úvahy ako dobu prebaľovania 2 roky – dnes je to ale kvôli používaniu jednorázových plienok často krát i viac, pretože deti sú stále v „suchu“ a nemajú motiváciu kontrolovať svoje potreby. Počítal som, že dieťa spotrebuje priemerne denne 5-6 jednorázových plienok, za dva roky teda približne 4000 ks, čo je pri priemernej cene 7 Sk cca 28 000,-Sk. Za látkové plienky, ktoré stoja 50,-Sk a ktorých nám postačí 60 ks, zaplatíme 3 000,-Sk. Látkové plienky sa musia prať a v prvých týždňoch aj žehliť. Z môjho internetového prieskumu vyplynulo, že plienky sa perú väčšinou v 2-3 várkach za týždeň, teda maximálne 312 praní za 2 roky; po 3 mesiacoch už väčšina rodičov nežehlí, predtým táto činnosť zaberá asi 1 hodinu denne. Spotrebu elektriny na pranie s predpieraním som počítali 3 kWh – za 312 praní sa spotrebuje 936 kWh v cene 4,-Sk, teda celkom 3 750,-Sk, na žehlenie je potrebných 0,3 kWh za deň, za 3 mesiace teda asi 30 kWh, tj. 120,-Sk. Na pranie je ešte potrebná voda – naša pračka spotrebuje 100 l, za 312 cyklov to je 31,2 m3 vody. To pri cene asi 35,-Sk/m3, zaplatím teda cca 1 100,-Sk. Medzi významné položky patrí aj prací prášok. Na jednu várku sa spotrebuje asi 100 -150 g v cene okolo 12,-Sk (to sú ceny detských práškov Batole a Baby Tesco), náklady za prášok sú za dva roky 3 750,-Sk. Pračka našej domácnosti doteraz vydržala 12 rokov a stála cca 10 000,-Sk, z čoho som vypočítal ročnú amortizáciu cca 840,-Sk. Celkové náklady na pranie a žehlenie sú okolo 9 560,-Sk + 3 000,-Sk za nákup plienok.
Plátené plienky, ich pranie a žehlenie v mojich výpočtoch stálo domácnosť počas dvojročného nosenia cca 12 560,-Sk.

Len nákup jednorázových plienok nás stojí počas dvojročného nosenia 28 000,-Sk.

Rozdiel je teda cca 15 440,-Sk (to už je slušný mesačný príjem) v prospech látkových plienok.
Vstupné údaje sú zaokrúhľované, konkrétne zisky sa budú líšiť i podľa ceny vody, druhu pracieho prášku a toho, akú práčku a žehličku máme. Pri našich výpočtoch sme zanedbali poplatky za odpad.

Je samozrejme, že konečný výber, či použijete plátenú alebo jednorázovú plienku je iba na vás. Uprednostníte drahšiu variantu a vlastné pohodlie na úkor životného prostredia, v ktorom žijeme my, naše ratolesti a chcú žiť aj budúce generácie?

Branislav Moňok

Zdroje:
www.ekolist.cz
www.dieta.sk
www.pleny.cz/sk/
www.babetko.sk

Ďalšie informácie a dokumenty nájdete v : Dokumenty...Separovaný zber.